Rozdelenie ATM spojení podľa symetričnosti:
Rozdelenie ATM spojení podľa špecifikácie spojenia:
Spojenia pomocou VPC aj VCC môžu byť nasledovné:
V súčastnosti sú podporované len point-to-point a point-to-multipoint spojenia. Aj point-to-multipoint spojenia sú zredkavé, z dôvodu problémov vznikajúcich v spojovacích poliach.
Broadcasting a Multicasting v ATM
Momentálne je cieľom výskumu v ATM vytvoriť obojsmerné multipoint-to-multipoint
spojenia, ktoré umožňujú broadcasting a multicasting podobný u LAN (Local Area
Network), ako sú Ethernet a Token Ring.
Možnosť broadcastingu je veľmi jednoduchá u týchto LAN sietí so zdieľaným
médiom, kde všetky stanice na jednom segmente prijímajú všetky pakety po ňom
vyslané. Bohužiaľ, možnosť multipoint-to-multipoint sa nedá implementovať použitím
AAL 5, ktorý je najbežnejšie používaný pri prenose
dát cez sieť. Na rozdiel od AAL 3/4, AAL 5 neposkytuje
možnosť v rámci formátu bunky vkladať bunky iných AAL 5 paketov do jedného spojenia.
To značí, že všetky AAL 5 pakety poslané do konkrétneho cieľa cez konkrétne
spojenie, musia byť prijímané v sekvencii, inak sa nebudú dať z nich rekonštruovať
pakety. Preto sú point-to-multipoint spojenia len jednostranné. Ak by na tomto
spojení vyslal niečo jeden z listov (pozri tab.), tak by to bolo prijaté koreňom
i ostanými listami, tento paket by sa zaplietol medzi ostatné prijaté od koreňa,
a vznikli by problémy zloženia paketov.
Multicasting predstavuje ešte problém v ATM sieti, keďže AAL
5, slúžiaci na prenos dát, sa nevie vysporiadať s prekladanými paketmi z vyššie
uvedených dôvodov. Avšak v ATM sa požaduje istá forma multicastingu.
Riešením sa ukazujú byť tri metódy: VP Multicasting,
Multicast Server a Overlaid Point-to-Multipoint Connection.
V tomto riešení virtuálna cesta (VP) typu multipoint-to-multipoint
spája všetky uzly v multicast-ovej skupine, a každému uzlu je pridelený
jedinečný VCI v rámci danej VP. Preložené (vložené) pakety sa potom môžu
identifikovať podľa VCI hodnoty zdroja. Naneštastie, tento mechanizmus asi
bude vyžadovať zvláštny protokol pre prideľovanie jedinečných VCI uzlom,
ktorý však momentálne neexistuje. Je tiež neisté, či súčasné SAR (Segmentation
and Reassembly) zariadenia by mohli podporovať takýto mód činnosti.
Pri tomto riešení, všetky uzly, ktoré chcú
vysielať v multicast skupine, si vytvoria point-to-point spojenie na externé
zariadenie, tvz. multicast server (inak označovaný aj ako resequencer
alebo serializer). Multicast server, naopak, je spojený so všetkými uzlami
pripravenými prijímať multicast pakety cez point-to-multipoint spojenie.
Multicast server prijíma pakety cez point-to-point spojenia a vysiela ich
cez point-to-multipoint spojenie, len vtedy, ak je zaistené zoradenie paketov
(úplne ukončené vysielanie jedného paketu pred vyslaním ďaľšieho). Týmto
spôsobom je vylúčenie nesprávne vloženie paketov do príchodzích front u
jednotlivých uzlov.
Pri tomto riešení, každý uzol v multicast skupine
si vytvorí point-to-multipoint spojenie s ostatnými uzlami (bude tvz. koreň
a ostatné uzly listami) a naopak sa stane listom v point-to-multipoint spojeniach
od ostatných uzlov. Takto môže každý uzol vysielať k ostatným a prijímať
od ostatných uzlov. Takéto riešenie si však vyžaduje, aby každý uzol udržiaval
spojenie s každým ostatným uzlom, zatiaľ čo v multicast server riešení stačia
len dve spojenia. Taktiež bude potreba vykonávať registračný proces, aby
nové uzly vstupujúce do skupiny si mohli vytvoriť point-to-multipoint spojenia
k uzlom, ktoré už v multicast skupine sú. Tie si zas musia pridať nový uzol
do svojich point-to-multipoint spojení. Multicast server riešenie je výhodnejšie
vo význame spojov. prostriedkov, ale jeho problémom je potreba centrálneho
resequenceru, ktorý je možným "úzkym hrdlom" a zdrojom porúch.