Synchronizácia v B-ISDN

V B-ISDN je prenosová kapacita spoločná pre všetky služby. To znamená, že sieť musí umožnovať prenos a prepájanie každej služby bez ohľadu na typ koncového zariadenia, typ služby a požiadaviek na bitovú prenosovú rýchlosť. Z toho vyplýva, že bitová rýchlosť koncového zariadenia musí byť nezávislá na prenosovej rýchlosti siete a preto sa synchronizácia vykonáva v koncových zariadeniach.

Ak je synchronizačná informácia tvorená a prenášaná v Transmission Convergence podvrstve fyzickej vrstvy alebo vyššie, je prenášaná cez ATM bunky. To znamená, že prenosové parametre siete budú vplývať aj na synchronizačnú informáciu.
4 parametre, ktorá majú negatívny vplyv na synchronizáciu:

• početnosť bitových chýb (BER) - počet správne prenesených bitov v informačnom poli k celkovému počtu bitov v informačnom poli.
• početnosť straty buniek (CLR) - počet zavrhnutých (startených) buniek k celkovému počtu vyslaných buniek
• prenosové oneskorenie buniek - čas t₁ - t₂ medzi výskytmi dvoch odpovedajúcich úspešných udalostí (CRE) prenosu bunky, CRE₁ v čase t₁ a CRE₂ v čase t₂ kde t₂>= t₁ a t₂- t₁ <= T_max, kde T_max je maximálna povolená hodnota prenosového oneskorenia buniek.
• zmeny oneskorenia buniek - spôsobená paketovým spôsobom prenosu a spojovania v ATM sieti

NIe všetky módy činnosti siete vyžadujú prenos synchronizačnej informácie. Synchronizácia je vyžadovaná pri prenose video a audio signálu s konštantnou, alebo variabilnou prenosovou rýchlosťou. Týmto službám zodpovedajú protokoly 1 a 2 v AAL vrstve a prístupové body SAP1 a SAP2.

Synchronizáciu môžeme rozdeliť na:

• Synchronizácia podporovaná sieťou
• End-to-end synchronizácia
  • Synchronizácia na hranice buniek
  • Synchronizácia pomocou AAL

Použitie určitého typu synchronizácie záleží od typu koncového terminálu. Synchronizácia na hranice bunky je najjednoduchšia, ale presnosť a spoľahlivosť nie je taká veľká ako u ostatných dvoch typoch synchronizácie. Najflexibilnejšou je synchronizácia AAL, vyžaduje však väčšiu mieru processingu.