Využitie štrukturovanej emulácie okruhov poskytuje oproti klasickej emulácii okruhov možnosť vytvárania Nx64 kbps okruhov, namiesto kompletného T1, alebo E1 kanála. Individuálne skupiny TDM kanálov (timeslot groups) sú mapované do ATM okruhov, ktoré sú dimenzované pre okruhy užšie, ako kompletné trunky E1/T1.
Na rozdiel od klasickej emulácie okruhov, ktorá bola transparentná pre prenos, musí štrukturovaná emulácia okruhov rozpoznávať jednotlivé timesloty, aby ich mohla smerovať do jednotlivých trunkov. Rozpoznávanie každého timeslotu umožňuje sieti prenášať in-band CAS signalizáciu na "per channel" základe, no štrukturovaná emulácia okruhov neumožňuje prenášať out-of-band signalizačné protokoly, ako ISDN Q.931. Hoci schopnosť vytvárania Nx64 kbps spojenia medzi koncovými uzlami sa javí ako zdokonalenie oproti prenášaniu kompletných E1/T1, dodatočné požiadavky na šírku pásma sú často prehliadané. Toto sa však môže v sieti nepriaznivo odraziť na oneskoreniach, ktoré môžu viesť ku vznikom odrazov a následnej potrebe rušenia echa. V základnej emulácii okruhov boli adaptačné oneskorenia minimálne, preto že sa bitové toky E1/T1 spracúvali a segmentovali bez ohľadu na ich vnútornú štruktúru. V štrukturovanej emulácii okruhov musí byť braný ohľad na to, aby sa manipulovalo len s timeslotami, ktoré sa prenášajú cez ATM sieť. Ak sa má ATM bunka pred prenosom kompletne naplniť (toto je najefektívnejšia možnosť), tak musí každá bunka čakať 47 vzorkovacích intervalov na zaplnenie (najefektívnejšia metóda, avšak s najväčším oneskorením v dôsledku napĺňania celej bunky). V prípade zapĺňania všetkých 47 oktetov bunky, vyžaduje AAL1 okruh prenášajúci šesť kanálov spojenie o rýchlosti 443 kbps. Ak sa však za účelom zníženia oneskorenia zapĺňa len napríklad 24 oktetov bunky, potrebuje ATM okruh pre rovnakých šesť kanálov až 866 kbps, čo je dvojnásobok. Tradičná T1/E1 sieť potrebuje na prenos šesť kanálov 384 kbps, zatiaľ čo štrukturovaná emulácia okruhov až 443 (v ideálnom prípade), resp. 866 kbps (pre 24 vzoriek v bunke), čo je teda oproti klasickej TDM minimálne o 15% viac (pri 24 vzorkách na bunku vyžaduje ATM so štrukturovanou emuláciou kanálov viac ako dvojnásobok oproti TDM).
Pri prenose hlasu je každé 64kbps spojenie zaťažené oneskorením 6.5 až 7 ms, ktoré vzniká pri STM-ATM-STM prevode, pričom toto oneskorenie obsahuje i oneskorenie zapríčinené bufferingom kompenzujúcim fluktuácie oneskorenia (synchronizácia) ATM siete.
Obr. Vznik oneskorenia pri ATM-ATM-STM konverzii signálu.
Obr. Priebehy oneskorení v ATM a STM (Synchronous Transfer Mode) telefónnych
sietiach
v závislosti od hodnoty celkovej telefónnej prevádzky (overall telephone traffic).
Možnosťou zníženia tohoto oneskorenia je napríklad prenos len čiastočne zaplnených buniek (napríklad prenos len 24 oktetov môže na 64 kbps toku znížiť oneskorenie až na polovicu). V prípade prenosu kompletného toku PCM 30/2.048 Mbps dochádza na STM-ATM-STM rozhraní k oneskoreniam len okolo 0.5 ms. V “čistých” ATM sietiach (pure ATM), kde je mapovanie synchrónnych tokov vvykonávané priamo v termináli, je oneskorenie v spojovacích systémoch nižšie ako pri digitálnych ústredniach a teda rušenie echa je potrebné len pri spojeniach na veľké vzialenosti.
