Ako som uz spominal vybral som sa z dvomi kamaratmi do Indie. Len tak autobusmi vlakmi a ako prislo. Nejdrahsia a najnezazivnejsia cast bola cez Europu. Ale uzili sme si aj tam. Prriblizna trasa bola:

Bratisalva - Komarno (vlak)
Komarno-Budapest(vlak),
Budapest - hranice s rumunskom(medzinarodny rychlik) - tu nas vylozili na hraniciach, kedze sme sa chceli akoze previest tych par kilomtrov do rumunske, lebo za listok boli nehorazne peniaze. Po noclahu v poli sme sa za ucasti miestnych ozbrojenych pohranicnych sil ( ktore nas povazovali za narusitelov) odviezli mierne nazad, aby sme sa dostali k najblizsiemu cestnemu hranicnemu prechodu. Tento sme po par hodinovych tazkostiach (nastvali sme sefa miestnych pohranicnikov, ze sme ho nezbadali a sli krizom cez hranicu) so stastim prekonali. Dokonca sme zohnali aj taxik, ktory nas za 5 USD doviezol do najblizsieho rumunskeho mesta ARAD.
ARAD - Constance (rychlik) - z Constance nam isiel autobus do Istanbulu az nasledujuci den, nus sme dostali krasnu myslienku na kupanie. Miesto na kupanie sme sa viezli vlakom (dalej od priemyselneho mesta). Vystupili sme tam, kde sme museli. Totiz: Mysleli sme si ze aj u rumunov sa daju kupit listky aj vo vlaku a tak, ked nam sprievodca povedal sumu aj z neskutocnou prirazkou , tak sme sa radsej robili ze mu absolutne nerozumieme a na prvej stanici sme smykali dolu. Ja som si v kupe zabudol fotak, a tak som sa este don vracal a vyskakoval uz z beziaceho vlaku ... Ujujujj..... Ale potom sme stravili krasny den na plazi a v mori. Nocovali sme priamo na plazi a raz nas zobudili policajti, ze je to tu nebezpecne. To sme vedeli.
Constance - Istanbul (autobus) Na hraniciach s Tureckom to bolo tvrde, aspon nas to pripravilo na daleky vychod. Istanbul je pre europana stale este exotika ... Vysli sme z autobusu asi o 4.30 v nejakych tmavych ulickach plnych spiny, pricom nam tvrdili, ze sme v centre. Na pocudovanie sme o chvilu zistili, ze je to tak.

	V Istanbule sme mali pol dna cas a tak sme navstivili par zaujimavosti. toto je Chram Sofie. Turci miluju sladkosti a my sme si zasli aj do ich povestnych cukrarni .Najposobivejsie bolo na pobrezi, kde bol chaos a zmetok , vela lodi, ludi, premavka na zemi a na vode ...
	Na autobus do Teheranu(IRAN) sme sa dostali v pohode. Cesta mala trvat 45 hodin ... Po ceste sme videli casto taketo IHLANY a podobne utvary, co bol trus, ktory si domaci susili ako palivo. Zvyk to oblubeny od tadialto az po nedohladny vychod.
	Cerpacie stanice. Rachot vydavaju ako prve parne stroje. Ale ta voda ... osviezi. Inac v hornatych krajoch Turecka a Iranu su hory od mineralov sfarbene casto od vymyslu sveta a tak bol pohlad z okna vzdy zaujumavy ... Ale spat k ceste ... Na hraniciach s Iranom to bolo vskutku o drzku, ale kedze sme nemali ziadne hracie karty a podobne zakazane veci, tak sme presli za take 3-4 hodiny celkom v pohode ...
	V autobuse sme sa zoznamili s jednym domacim , ktory nam pomohol prestupit v Teherane na iny autobus do Esfahanu, mesta, ktore je v irane jedno z najvyhlasenejsich turistickych miest.Ako to vyzeralo, len pre domacich. Ani znamka po europanoch.Kamarat telefonoval domov. Najprv sme museli najst centralnu postu, potom vypisat tlacivo, cakat na volnu budku a nakoniec zaplatit ten astronomicky ucet. Ta ich izolacia ... Na obrazku je interier mesity v Esfahane.
	Most cez rieku v Esfahane. Ich velmi cenna pamiatka. Na prizemi mostu su same fajciarne. Vsade zeny v ciernom (casto su priktyte od hlavy po paty a na ociach maju len taku trochu redsiu sietovinu) ,my samozrejme tiez v dlhych nohaviciach (cudnost a podobne ...), tj. idealne oblecenie do horucav.... mysleli sme si. Ale ono to kym je suchy vzduch celkom dobre funguje.
Po par dnoch v Esfahane sme sa pobrali dalej, viacmenej v kuse, smerom k Pakistanu.Autobusom. Z posledneho mesta pred hranicami sme si museli vzat na hranicu Taxika, ktory si to smykal asi 180 km/hod, aby sme stihli prejst hranicu do jej zatvorenia. Vodic poznal vojakov na vsetkych vojenskych kontrolach a tak sme sli zazracne plynule. Aj tak sme to stihli tak-tak. Hranica s Pakistanom je asi miesto kde je najviac ciit ekonomicku priepast medzi dvoma statmi. Na pakistanskej strane je to sila. TREBA VIDIET. Nasadli sme na autobus a dopravili sa do QUETTY. Pakistanske autobusy zacinaju byt mierne zaujimave ..Okna zamrezovane, sem tam bez skla... Po celu noc sa mi zdalo ze kazdu chvilu ide okolo nas cirkus, ale za vidna som prisiel na to, ze tak vyzera a cinka kovovymi crnkatkami asi 90% pakistanskych tatosov ciest.v v Quette sme nastupili na vlak do LAHORE, meste uz pri indickych hraniciach. Doteraz som v zivote necestoval v nicom horsom ako v pakistanskom vlaku. Ludia spali este aj hore v uloznych priestoroch, po celej zemi, zamrezovane okna, spinave vagony.... Na vela zastavkach sa dalo kupit jedlo cez okno a zababrat vsetko okolo seba, ako to mnohi robili ... My sme mali na stastie este stravu kupenu v Irane....
	Nuz a dosli sme do LAHORE. Takyto sme mali vyhlad z hotelu. Hm...Prvy krat sme okostovali tunajsie jedlo, hygienu a tak...Radsej sme pekne smykali do Indie. Ved bola na skok. Za pomoci policajtov sme sa nakoniec dotali do minibusu smerom na hranicu. Za miernych utrap (2 x defekt, noclah priamo v banke na hranici, pedantnost indickych uradnikov..) sme sa dostali do INDIE. Juchuuuuu !
	Amristar (stat Punjab). Prve velke mesto za hranicami. Navstivili sme aj Golden Temple, najposvetnejsi chram Sikkhov. Otvoreny 24 hodin denne, jedlo zadarmo. Je v mramorovom komplexe uprostred jazera plnom kaprov.
Tu sme sa rozhodli ist do LADAKHU, maleho Tibetu, ktory pripojil k Indii akysi Maharaja v 18.storoci. Kulturne je to Tibet a liudia, co navstivili Tibet vravia, ze je tibetskejsi ako Tibet sam. Tam zrejme po okupacii Cinou toho vela neostalo.Teda najprv sme isli do Dharamsaly (Exilove sidlo Dalajlamu). Byvali sme tu v tibetskej kolonii, podnikali vylety do okolia a aj do dalajlamovho palaca. Z Dharamsaly sme isli autobusom do Manali (1x defekt, cesta na streche autobusu, velke netopiere...) Vodic isiel ako blesk, nalavo napravo utesy. Nedivim sa mu , ze po ceste par krat zastal a siel sa pomodlit k pricestnym oltarom ich bozikov. Cesty boli od zaplav rozpadnute, po ceste poprevracane autobusy ... Z Manali sme sli 2 dni autobusom smerom na LEH. Po ceste boli 2 fajnove priesmyky, ten druhy vo vyske 5300 metrov.
	Leh,(Ladakh). Hlavne mesto byvaleho kralovstva. V pozadi kralovsky palac. Pod nim, je sucha cast mesta.
	Pohlad na horny koniec zelenej casti Lehu. Dolina pokracuje smerom k nasej dedine, kde sme neskor jeden mesiac byvali v rodine.To sme uz ale boli iba 2, jeden musel pre zdravotne tazkosti odletiet ( Hnacky, vyskova choroba). Nuz Leh je vo vyske 3500m.n.m a tak za nehra o fazulky ...
Po par dnoch sme zavitali aj do ekologickeho centra, ktore vedie Helena Norbert Hoedge(SRN). Vedel som o nich uz jedneho filmu o Ladakhu, ktory som videl uz na Slovensku. Na jednej ich prednaske sa pytali na dobrovolu pomoc ... Nuz a zaradili nas do jedneho noveho projektu. Znamenalo to pobyt v nejakej rodine ako jej clenovia, pricom jedlo a ubytovanie je zadarmo a my sa zapojime do kazdodennych prac okolo gazdovstva, pasenia jakov, krav, zber urody. Ludia v Ladakhu (najma mladi) si prestavaju vazit tradicne hodnoty (hahaha ako vsade ...)a sposob zivota, co ich v svojej podstate nenapadne ohrozuje (rambovia su tu velmi v mode, ludia ich zeru ako male deti). Nekriticke prijimanie zapadnych hodnot... Najprv samoozrejme tych najnevhodnejsich, ktore ich socialne aj existencne devastuju..Ekologicka rovnovaha je tu velmi krehka (napr. pestovanie plodin na prezitie je mozne len vdaka velmi domyselnemu zavlazovaciemu systemu, ktory vedie vodu casto niekolko 10 km), jedna sa o vysokohorsku pust, kde je zivot mozny len v dolinach s vodou. Nuz a my sme mali byt prikladom, ze ludia zo zapadu nimi nepohrdaju ako zaostalymi (najma mladi maju ten komplex) a ze su ich hodnoty a sposob zivota dostatocne zaujimavy. Je to na dlhsiu debatu .................................... Za ten mesiac som sa naucil Ladactinu, tak na uroven miernej kazdodennej komunikacie. Trochu aj citat, ale Bodyik, tibetske pismo bolo certovsky tazke. Na spisanie zazitkov a novych skusenosti pocas toho mesiaca by bolo treba veeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeela miesta ...
	Rodina, v ktorej sme byvali. (resp. jej mensia cast...) V pozadi je nas dom, vsade okolo polia patriace rodine, za domom rieka a mlyn ... Byvame vo vyske asi 3900 m.n.m
	Obed na poli. (druhy z lava som Ja) 5 dievcat vpravo su robotnicky najate na kosenie. V ladakhu sa kosi zasadne iba kosakom a to tak, ze druhou rukou sa trs travy pridrza, aby ste ho mohli odseknut uplne pri koreni. Jasne, ze to ide pomaly, ale setria, kde sa da. A na tych klukatych polickach sa kosa vacsinou ani nezmesti.. Ej veru nakosil som sa tu travydost... Uff..
	Dolkar (dcera v rodine, kde sme boli) , najsympatickejsie dievca, ake som v Ladakhu spoznal. Ako to uz byva, zivot je riadeny konvenciami (niekedy aj uzitocnymi) a tie jej urcuju, ze sa nikdy nevyda a bude sa iba starat o zbytok rodiny.(A modlit sa za nu) Ich najstarsi brat isiel s podobnych dovodov automaticky do klastora za mnicha.
	Tashi (ujcok v rodine kde som bol) Je mierne sisi, ale inak zlaty clovek. Strasne rad sa foti. V pravo vidno rodinneho psa "Popi" . Vesela a inteligentna biela guca.
	Tashi s matkou rodiny. Obleceni v tradicnom Ladackom kroji. Za chvilu pojdu nacvicovat tance dolu do dediny ( na folklorny festival)
	Folklorny festival v nasej dedine(dedina sa vola GONPA). Akurat prebieha sutaz v lukostrelbe. Stevo si tiez strelil, ale sip nedoletel ani na pol cesty k tercu. He he ...
	Nuz a v zakulisi sa permanentne podava obcerstvenie (jedlo a samozrejme a pitie). Dominuje tu Chang (buclata nadoba v lavo) spica himalajsky alkohol. Vyrabaju ho z kvaseneho obilia. Nasype sa donho muka a popija sa. Je slabsi ako nase pivo, ale v tejto vyske s vami narobi divy ...
	Kedze v dedine nam bolo dlho ta sme si obcas zasli na mensie vylety. Tu sme napriklad na ceste na kopec za domom. Zelen dole vlavo je nasa dedina. (dolina Lehu) Mal som iba take polobotky a vsade kopec snehu ... V takej vyske ... Momentalne si ohrievam nohy v ruksaku a susim topanky .
	Najvyzsie som dosiel sem, dalej to neslo. Je to asi 5600-5700 m.n.m. Hoci sme 3 tyzdne aklimatizoavli aj tak som tu musel kvoli blbemu obutiu a snehu skackat z kamena na kamen, co sa obcas prejavilo po 4-5 skokoch videnim ciernych kruhov a pomohlo iba poriadne vydychanie.
Z Ladaku sme museli odist bohuzial este pred zatvou a tak som vsetky jej fazy videl ako sme postupne klesali a stupali, skratka prechadzali selym masivom Himalaji do Kasmiru. Pocasie nam tyzden neprialo , zasnezilo vsetky priesmyky a potom dokonca strhlo cestu, ale nakoniec sme sa preedsa len presmykli. Po miernych utrapach sme sa dostali do Srinagaru hlavneho mesta provincie Jammu & Kashmir. Hotelieri sa tu o zakaznikov biju ako nikde na svete. Ziskal nas jeden, ktory tvrdil, ze tam ma aj jednu nasu krajanku. To bol tromf, ktory zaposobil. Mal pravdu. Karolina z Ciech je sympatacka, mesiac byva u hoteliera ako clenka rodiny a porozparavala nam okrem ineho aj velmi podrobne o vsetkom tunajsom.Veeelmi zaujimave...
	Takyto pohlad sme mali v Srinagare z nasho hotelu (resp. hausbotu). Velke percentov obyvatelov mesta tu byva na hausbotoch na obrovskom jazere DAL, s milionmi kanalov a ostrovov. Kedysi, kym v kasmire neboli nepokoje, bola to zlata bana indickeho turizmu. Len si tak clnkujete po jazere a zrazu na koloch dom, obchod, manufaktura... Nazaujimavejsi tu je pocet orlov kriziacich vo vzduchu, prirovnal by som ich k poctu nasich holubov v mestach . Iny kraj - iny mrav.
Z Kasmiru sme sa postupne dostavali coraz viac na juh, azz sme to zapichli v DILLI. Byvali sme v Paharganji, taky maly Babyloon. Tu som aj konecne ochorel na nieco poriadne virusovo-horuckovo-srackove. Nastactie som bol grogy iba 1 den. Co sa da v dilli zazit, to je na dlhe rozpravanie.. Najviac som z Dilli videl , ked som si prenajal na jeden den bicykel a jazdil ako drak ..
	Pohlad do mraveniska ludi a uliciek z minaretu velkej mesity (Stare Dilli)
	Cervena pevnost, odveke sidlo indickych vladcov
	V dilli na ulici nie je problem, ak je na okoli aspon trochu zelene, stretnut krdel opic. A to nehovorim o kravach, ktore tu clovek obchada na kazdom kroku. Raz ked som vysiel z hotelu takmer som sa zrazil zo slonom, ktory sa do tej uzkej ulicky ledva zmestil ....
	No a samozrejme je tu vela zaklinacov hadov. Kobru , ktoru drzim v rukach mii za chvilu daju aj okolo krku. Specialne ju drazdili aby sicala. Neviem , ci mala vytrhnute jedove zuby ... Hm... Okrem toho je tu aj vela cisticov usi a kopec kadejakych inych indickych podnikavcov a kopec inych zaujimavych veci
Nuz, pre kratkost casu som musel z Indie letiet. Chcel som este navstivit znamych v Nemecku (Hamburg) a tak som si kupil letenku do Amsterdamu s medzipristanim v Bukoresti.Bolo to OK kym ma nevypovedali z Holandska s tym, ze som z vychodnej europy a nemam kupenu spiatocnu letenku.A tych 300 dolarov com mam, ze vraj vobec nestaci. Presne tym istym lietadlom , co som priletel ma odsikovali nazad do Bukoresti (aspon som sa 2 krat najedol). Nuz a kedze mi takto vznikol volny cas, rozhodol som sa stopovat. Nuz tak som stopovol cez cele rumunsko a madarsko domov. Jedny z najkrajsiich stopov a najzaujimavejsich zazitkov mam prave zo stopovania po Rumunsku. Ale to je ina historia.......