Zavedením ISDN vznikla prvá univerzálna sieť, ktorá umožňuje prenášať a prepájať vačšinu dnešných služieb. Bohužial ISDN nie je rovnako vhodná na prenos všetkých služieb a tak niektoré signály prenáša neefektívne. V ISDN nie je možná zmena šírka prenosového kanála počas prenosu a preto pri prenose signálu s variabilnou rýchlosťou musí byť šírka kanála nastavená na maximálnu rýchlosť signálu a tak je vlastne kanál vačšinu času nevyužitý. Taktiež v ISDN nie je vhodné na prenos veľmi rýchlych signálov ako video alebo počítačových dáta kôli nízkej rýchlosti kanálu (základný B-kanál v ISDN je 64 kbit/s). To je možné vyriešiť paralelným spájaním viacero kanálov, ale pri veľkom počte paralelne zapojených kanálov musí byť medzi nimi synchronizácia, ktorá sposobuje problémy pri prenose aj spojovaní. Preto sa rýchle a dátové signály prenášajú odlišnými sieťami (distribúcia TV signálu, počítačové siete).
Dátové siete na rozdiel od ISDN umožnujú vysokú rýchlosť prenosu (>100 Mbit/s), ale vďaka ich paketovému charakteru nezaručujú konštantné oneskorenie v sieti, čo je nežiadúce pre synchrónne (izochrónne) signály a pre signály v reálnom čase, ktoré vyžadujú časovo transparentný prenos.
Preto vznikla požiadavka na vznik univerzálnej siete, ktorá by zohľadňovala asynchrónny aj synchrónny charakter signálu, rôzne (konštantné aj variabilné) prenosové rýchlosti a heterogénnosť koncových terminálov.
Požiadavky na univerzálnu širokopásmovú sieť:
