Šírka pásma, potrebná pre prenos nekomprimovaného
videa zďaleka prevyšuje možnosti typického koncového užívateľa (end-user). Typicky
vyžaduje nekomprimovaný video tok od 100 do 240 Mbps prenosovej kapacity a to
bez oneskorenia a skreslenia, pričom nekomprimované HDTV toky potrebujú na korektný
prenos kapacity až okolo 1 Gbps. Z tohoto dôvodu vzniklo viacero kompresných
metód, ktoré pomáhajú zredukovať šírku pásma potrebnú na korektný prenos vstupného
video signálu. Ich parametre zobrazuje nasledovná tabuľka.
|
|
Priemerná šírka pásma |
Kompresný pomer |
|
Motion JPEG |
10-20 Mbps |
7-27:1 |
|
MPEG-1 |
1.2-2.0 Mbps |
100:1 |
|
H.261 |
64 kbps-2 Mbps |
24:1 |
|
DVI |
1.2-1.5 Mbps |
160:1 |
|
CDI |
1.2-1.5 Mbps |
100:1 |
|
MPEG2 |
4-60 Mbps |
30-100:1 |
|
CCIR 723 |
32-45 Mbps |
3-5:1 |
|
U.S. commercial systems using "mild compression" |
45 Mbps |
3-5:1 |
|
Vendor methods (PictureTel SG3) |
0.1-1.5 Mbps |
100:1 |
|
Software compression |
približne 2 Mbps |
6:1 |
Tieto kompresné metódy sú založené na odstraňovaní nadbytočností (redundancie), pričom sa rozlišujú stratové a bezstratové metódy kompresie.
Kompresné metódy sa ešte z hľadiska rozloženia času, potrebného na kompresiu a dekompresiu delia na symetrické a asymetrické. Pri symetrických metódach kompresie je čas komprimovania dát rovnaký, ako čas dekomprimovania na strane príjemcu. Naopak, pri asymetrických metódach kompresie, sú tieto časy rôzne (napríklad Motion JPEG používa symetrickú kompresiu, zatiaľ čo MPEG-1 a MPEG-2 používajú metódy asymetrické). Metódy na kompresiu videa sú typicky asymetrické, pretože video služby typu video on demand a interactive video pozostávajú z jedného “zdroja” (alebo aj serveru služieb) a veľkého množstva “recepientov” (klientov, užívateľov). Kôli tejto architektúre je podstatne efektívnejšie sústrediť väčši kompresný výkon do centra – video serveru, čo zabezpečí zvýšenie pružnosti na strane klienta a znížienie ceny jeho koncového zariadenia.
