ATM, ako spôsob prenosu pri poskytovaní B-ISDN služieb, umožňuje prenášať dáta s premenlivou bitovou rýchlosťou, a teda i Hi-Fi audiosignál. Audio signál, rovnako ako video, je potrebné komprimovať z dôvodu zníženia nákladov na prenos a zvýšenia kapacity prenosového kanála, pretože prenosová rýchlosť nekomprimovaného HI-FI audio signálu je približne 1,5 Mb/s, čo dosahuje hodnotu bitového toku pre komprimovaný obrazový signál.
Pre redukciu bitovej rýchlosti Hi-Fi audiosignálov (so šírkou pásma do 20 kHz) je v súčasnosti najviac používané adaptívne transformačné kódovanie (ATC) a subpásmové kódovanie (SBC), ktoré sú zahrnuté aj v štandarde ISO/MPEG Audio.V týchto kódovacích metódach sú signály transformované z časovej oblasti do spektrálnej oblasti. Spektrálne koeficienty po transformácií sú kvantované požadovaným počtom bitov, ktorých počet pre príslušný spektrálny koeficient sa môže podľa potreby meniť, môže byť iný pre rôzne koeficienty (adaptívne kódovanie). Celkový počet bitov všetkých kvantovaných spektrálnych koeficientov vo všetkych subpásmach je obmedzený zvolenou maximálnou hodnotou výslednej prenosovej rýchlosti 192, 128, 96 a 64kb/s. alebo inými. Udržanie kvality kódovania a dosiahnutie vyššieho využitia prenosovej kapacity kanálov je teda umožnené použitím premenlivej bitovej rýchlosti kódovania.
ATC Algoritmus najskôr premieňa lineárnou transformácou N vzoriek subpásmového signálu z časovej oblasti (N je veľkosť rámca) na N spektrálnych koeficientov. Z lineárnych transformácií sa najčastejšie používa Diskrétna Kosínusová Transformácia (DCT) alebo modifikovaná DCT (MDCT). MDCT redukuje blokový hraničný šum postrehnuteľný v reprodukovaných signáloch tak, že susedné rámce subpásmového signálu sa prekrývajú o 50%.
V ATM sietiach sú dáta prenášané paketmi konštantnej veľkosti ( bunkami ATM). ATM spínače sú náchylné k preplneniu vyrovnávacej pamäte pri prevádzke siete, pričom preplnenie vyrovnávacej pamäte má za následok stratu buniek, čo vážne znižuje kvalitu služieb. Preto je žiadúce, aby pre kódovanie s premenlivým bitovým tokom pri prenose cez ATM sieť bola zabezpečená odolnosť proti strate buniek.
Za účelom minimalizácie poškodenia spôsobeného stratou buniek bolo navrhnuté pre ATM siete riadenie priorít buniek. ATM siete využívajú koncepciu založenú na modele priemernej premávky a riadenia priorít buniek. Tradičné vrstvové kódovanie videa nie je vhodné pre kódovanie HI-FI audiosignálov. To je preto, lebo obmedzenie frekvenčného pásma spôsobené stratou signálov horného pásma vážne znižuje kvalitu vnímania zvuku. Vo vrstvovej štruktúre sú bity kvantovaných spektrálnych koeficientov rozdelené na bity s vyššou prioritou (viac významné) a bity s nižšou prioritou (menej významné). Ich počet je určený na základe rôzneho prideľovania počtu bitov na kvantovanie spektrálnych koeficientov, ktorý vyplýva z maximálnej (a) a požadovanej (b) bitovej rýchlosti. Maximálnej bitovej rýchlosti a odpovedá vylepšená kvalita vnímania a požadovanej bitovej rýchlosti b odpovedá základná kvalita vnímania zvuku. Bunky s vyššou prioritou sú tvorené viacvýznamnými bitmi a bunky s nižšou prioritou sú tvorené menejvýznamnými bitmi tých istých kvantovaných spektrálnych koeficientov.
Počet viacvýznamných a menejvýznamných bitov sa určuje nasladujúcim spôsobom: Z bitovej rýchlosti a vyplýva, že daný spektrálny koeficient bude vyjadrený X bitmi. Z bitovej rýchlosti b vyplýva, že ten istý spektrálny koeficient stačí vyjadriť Y bitmi, pričom platí, že Y je vždy menšie ako X. Počet viacvýznamných bitov je Y a počet menejvýznamných bitov je definovaný rozdielom X a Y. Jednotlivé bity sa vyberajú zo spektrálneho koeficienta vyjadreného X bitmi. Na zaručenie požadovanej kvality stačí zabezpečiť bezstratový prenos buniek s vyššou prioritou, t.j. bunky s nižšou prioritou len vylepšujú kvalitu vnímania reprodukovaného zvuku. Vplyvom prenosu cez ATM sieť dochádza ku strate alebo k nadmernému oneskoreniu buniek, čo má značný vplyv na kvalitu reprodukcie. Kompenzáciu oneskorenia alebo straty buniek možno uskutočniť v dekódery rôznymi spôsobmi. V tomto prípade sa využívajú pre ATM prenos dva typy buniek. Pre každý typ bunky je zvolený odlišný typ kompenzácie straty alebo nadmerného oneskorenia, čo má nakoniec ten istý efekt.
Pri strate buniek nižších priorít dochádza len ku strate menejvýznamných bitov spektrálnych koeficientov, čím dôjde k redukcii kvality zvuku na základnú úroveň. Dekóder môže chýbajúce bity nahradiť vložením vhodnej kombinácie na pozíciu menejvýznamných bitov, čím sa minimalizuje skreslenie zvuku. Tento postup obnovy stratených buniek s nižšou prioritou sa nazýva vložené kódovanie.<
Aj napriek tomu, že bunky vyšších priorít používajú pre zamedzenie strát riadenie priorít, vždy existuje malá pravdepodobnosť, že pri prenose cez sieť ATM dôjde k ich strate. V tomto prípade sa neprenesú všetky spektrálne koeficienty a dôjde ku strate minimálne jedného bloku. Kompenzácia straty buniek s vyššou prioritou môže byť realizovaná tromi metódami:
